Rekonštrukcia budov mestského Múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši priniesla nielen riešenie dlhodobých technických problémov s vlhkosťou, ale aj nečakaný pohľad do každodenného života obyvateľov mesta spred dvoch až troch storočí. Počas prác pod zemou múzejníci a archeológovia objavili viacero historických predmetov pochádzajúcich z 18. a 19. storočia.
Súčasťou projektu sanácie vlhkosti bol aj archeologický výskum pri západných stenách múzea, ktorý odhalil množstvo drobných, no historicky cenných nálezov. Archeológ Martin Furman počas výskumu našiel najmä hlinené črepy z kuchynského riadu a kachlíc z pecí, ktoré kedysi skončili ako bežný odpad. Práve takéto predmety však dnes poskytujú cenné informácie o živote, remesle a estetickom cítení ľudí minulých storočí.
Na fragmentoch keramiky sa zachovali jednoduché aj bohato farebné dekorácie, ako aj remeselnícke značky, ktorými si hrnčiari označovali svoje výrobky. Nálezy tak potvrdzujú rozvinutú miestnu remeselnú tradíciu a vkus obyvateľov vtedajšieho Liptovského Mikuláša.
Medzi najzaujímavejšie objavy patria aj hlinená fajka, kostená rúčka z príboru, mosadzná pracka a predovšetkým plechová známka, ktorej pôvod a účel zatiaľ ostávajú predmetom odborného skúmania.
„Plechové známky boli rozšírené v 18. a 19. storočí. Zemepáni ich dávali svojim poddaným ako potvrdenie splnenej pracovnej povinnosti. Nahrádzali tak známe drevené rováše,“ priblížil Miroslav Nemec z Múzea Janka Kráľa.
Objavená plechová známka však môže mať aj iný význam. Podľa archívnych záznamov zo Štátneho archívu v Bytči dal v roku 1825 mikulášsky kotlársky majster Jozef Dobek vyrobiť 110 kovových plieškov pre žobrákov pre potreby Liptovskej stolice. V minulosti bol totiž pohyb žobrákov prísne regulovaný a takéto známky slúžili ako identifikačné označenie osôb, ktoré mali povolené žobrať.
„Žobrať mohli spravidla len v mieste svojho pôvodu a najmä osoby, ktoré si nevedeli zabezpečiť obživu iným spôsobom, napríklad invalidi. Úrady ich takto dokázali odlíšiť od ostatných,“ doplnil Nemec.
Či mala podobnú funkciu aj plechová známka nájdená v areáli múzea, ukáže až ďalší archeologický a archívny výskum. Objavy však už teraz potvrdzujú, že rekonštrukcia Múzea Janka Kráľa nepriniesla len technické zlepšenia, ale aj cenné svedectvá o sociálnych pomeroch a každodennom živote obyvateľov Liptovského Mikuláša v minulosti.
Zdroj, foto: mesto Liptovský Mikuláš
